*Všetky tabuľky, grafy a obrázky, ktoré sú súčasťou článku, nájdete v priloženom
PDF súbore na konci štúdie.
Úvod
S. pneumoniae je baktéria ktorá často osídľuje sliznice horných dýchacích ciest. Z asymptomatickej kolonizácie sa však môže vyvinúť ochorenie dýchacích ciest ale aj invazívna infekcia. Nazofaryngálne nosičstvo pneumokokov je častejšie u malých detí, ktoré sú rezervoárom a vektorom tejto baktérie pri jej horizontálnom šírení v komunite. Kolonizácia sliznice nazofaryngu potenciálne patogénnymi baktériami je dynamický proces ovplyvnený najmä stavom lokálnej slizničnej imunity, ale je podmienený aj vekom, genetickými a socioekonomickými faktormi. Nosičstvo pneumokokov v ekonomicky vyspelých štátoch rastie s vekom. Vo Fínsku Syrjanen a kol.(1) zaznamenali výskyt S. pneumoniae u 13 % detí do 6 mesiacov a u 43 % detí vo veku nad 19 mesiacov. Zo socio-ekonomických a environmentálnych faktorov na frekvenciu kolonizácie vplýva najmä veľkosť rodiny, počet súrodencov, príjem rodiny, fajčenie a užívanie antibiotík. Pri kolonizácii má dôležitú úlohu ekosystém sliznice a vzájomné interakcie medzi mikroorganizmami na sliznici horných dýchacích ciest(2). Je známe, že vírusová infekcia zvyšuje predispozíciu na bakteriálnu superinfekciu napr. pri chrípke býva ťažkou komplikáciou pneumokoková pneumónia(3). Nielen pri chrípke, ale všeobecne pri infekciách spôsobených respiračnými vírusmi, ako napr. rinovírus, metapneumovírus, RSV, adenovírus, koronavírusy je vyššia predispozícia k bakteriálnej superinfekcii v dôsledku narušenia epitelovej bariéry vírusom, pre zvýšenie expresie adhezívnych proteínov viažucich potenciálne patogénne baktérie, a pre narušenie funkcie neutrofilov, NK buniek a monocytov(3). Interakcie medzi najčastejšími podmienenými patogénmi kolonizujúcimi horné dýchacie cesty S. pneumoniae, Haemophilus influenzae, Moraxella catarrhalis a Staphylococcus aureus boli dokázané aj v experimentálnych podmienkach(4). S. pneumoniae je mohutným producentom peroxidu vodíka. Ten pôsobí baktericídne aj na baktérie produkujúce katalázu (S. aureus, H. influenzae), enzým, ktorý rozkladá peroxid vodíka(5,6). Iným mechanizmom vzájomnej interferencie medzi S. pneumoniae a H. influenzae je pôsobenie pneumokokovej neuraminidázy na povrchové sialové kyseliny H. influenzae, čím sa zabráni adherencii hemofila k sliznici(7). Pravdepodobne najpriaznivejšie vzťahy sú medzi S. pneumoniae a M. catarrhalis. Perez a kol. v roku 2014(8) v štúdii vzťahov S. pneumoniae a M. catarrhalis v biofilmoch zistili, že v prítomnosti S. pneumoniae dochádza k množeniu kultúry M. catarrhalis. Tento fenomén je sprostredkovaný signálnou molekulou Al-2. M. catarrhalis svojou betalaktamázou poskytuje pasívnu ochranu pneumokokom proti betalaktámovým antibiotikám, preto je náročnejšia liečba koinfekcií týchto dvoch mikroorganizmov. S. pneumoniae je baktéria, ktorá v posledných štyridsiatich rokoch sa zaradila medzi terapeuticky problematické mikroorganizmy pre častú multirezistenciu na antibiotiká. Táto nepriaznivá vlastnosť je dôsledkom jej schopnosti rozpoznať, absorbovať a integrovať extracelulárne polydeoxynukleotidy do svojich štrukturálnych génov. Prítomnosť dlhých cudzích DNA sekvencií v génoch pre proteíny viažuce penicilín (PBP), tzv. mozaicizmus, spôsobuje polymorfizmus proteínov PBP, ich zníženú afinitu k penicilínu a zmenenú štruktúru baktérií rezistentných na peptidoglykán. S. pneumoniae získava cudzie DNA sekvencie podmieňujúce zníženú citlivosť až rezistenciu na penicilín od alfahemolytických streptokokov kolonizujúcich horné dýchacie cesty. Kmene rezistentné na penicilín sú často nositeľmi rezistencie aj na ďalšie skupiny antibiotík, ako sú makrolidy, linkozamidy, tetracyklíny, kotrimoxazol. Pneumokoky získavajú gény rezistencie aj od iných grampozitívnych (napr. stafylokoky, enterokoky) alebo od gramnegatívnych baktérií (napr. E. coli, Klebsiella spp., Neisseria spp., Haemophilus spp.)(9).
Cieľom tejto publikácie je monitorovať výskyt kmeňov S. pneumoniae vo výteroch z tonzíl a z nosa u detí do 5 rokov pri akútnych zápaloch horných dýchacích ciest vo vybraných regiónoch Slovenska, zistiť jeho koincidenciu s inými patogénmi alebo potenciálnymi patogénmi horných dýchacích ciest a prezentovať aktuálny stav ich citlivosti na testované antibiotiká podľa kritérií normy EUCAST.
Materiál a metodika
Do súboru sme zaradili výtery z horných dýchacích ciest detí do 5 rokov veku s diagnózami akútneho zápalu horných dýchacích ciest, odobraté v období od 1. 3. 2014 do 31. 3. 2015. Výtery z tonzíl a z nosa odobrali ošetrujúci lekári na detoxikovaný tampón v transportnom médiu podľa Amiesa s aktívnym uhlím, ktoré boli transportované pri teplote 20 až 25 °C do laboratórií HPL spol. s r. o. v Komárne, Leviciach, Galante, Topoľčanoch, Prešove, Košiciach a Bratislave-Petržalke. Vzorky pochádzali od 115 804 pacientov z 13 okresov Západného Slovenska (Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany, Zlaté Moravce, Dunajská Streda, Partizánske, Galanta, Bánovce nad Bebravou, Pezinok, Bratislava V) a zo 7 okresov Východného Slovenska (Košice, Michalovce, Trebišov, Prešov, Snina, Humenné, Sabinov). Výtery boli inokulované na krvný agar Columbia so 7 % baranej krvi a boli inkubované 18 až 20 hodín pri teplote 35 °C v mikroaerofilnom prostredí s 5 % CO2. Suspektné kolónie S. pneumoniae boli overené testom citlivosti na optochín (5 ug) a bola stanovená ich citlivosť na zostavu antibiotík – oxacilín (skríningový disk), erytromycín, klindamycín, ofloxacín, tetracyklín, kotrimoxazol – diskovou difúznou metódou podľa pravidiel normy EUCAST(10,11). Na testovanie citlivosti bol použitý agar podľa Muellera a Hintonovej s 5 % konskej krvi a s NAD (MHF), na ktorú bolo rovnomerne v troch na seba kolmých smeroch naočkované inokulum S. pneumoniae s hustotou 0,5 McF. Disky s požadovanou koncentráciou antibiotík boli umiestnené na povrch naočkovaného kultivačného média a následne boli inkubované v termostate s 5 % CO2 pri teplote 35 °C 18 až 20 hodín. Citlivosť na penicilín a amoxicilín bola hodnotená na základe skríningového testu betalaktámovej rezistencie S. pneumoniae skríningovým diskom s obsahom 1 ug oxacilínu v súlade s normou EUCAST(10,11). V prípade, že inhibičná zóna okolo skríningového disku bola ≥ 20 mm, testovaný kmeň S. pneumoniae bol hodnotený ako citlivý na penicilín a amoxicilín. Pri veľkosti inhibičnej zóny 1 ug oxacilínu < 20 mm, ale zároveň ≥ 8 mm je perorálny fenoxymetylpenicilín v liečbe klinicky neúčinný, testovaný kmeň bol hodnotený ako rezistentný na penicilín a citlivý na amoxicilín. Pri veľkosti inhibičnej zóny 1 ug oxacilínového disku < 8 mm, použitie betalaktámového antibiotika v liečbe je možné len na základe výsledku kvantitatívnej citlivosti – MIC. Keďže náš súbor tvorili ambulantní pacienti v detskom veku, u ktorých sú betalaktámové antibiotiká pri infekciách horných dýchacích ciest liekmi voľby, na súbore 100 pacientov, z toho 85 pacientov s masívnym a 15 pacientov so stredne masívnym nálezom kmeňa S. pneumoniae v skríningovom teste so zónou oxacilínu < 8 mm a zároveň rezistentným na makrolidové, linkozamidové antibiotiká a kotrimoxazol sme stanovili MIC ampicilínu (amoxicilínu) antibiotika, ktoré prichádza do úvahy v perorálnej liečbe. Kvantitatívnu citlivosť týchto kmeňov na ampicilín (amoxicilín) sme stanovili pomocou E-testu. Suspenziu testovaného kmeňa s hustotou 0,5 McF sme naniesli na povrch kultivačného média MHF tak, ako pri diskovej difúznej metóde, s následným uložením prúžku E-testu obsahujúcim gradient koncentrácií testovaného antibiotika ampicilínu. Takto pripravenú pôdu s E-testom sme inkubovali 18 až 20 hodín pri teplote 35 °C v prostredí 5 % CO2 a následne sme odčítali hodnotu minimálnej inhibičnej koncentrácie (MIC) podľa odporúčaní výrobcu(20).
Výsledky
Za sledované obdobie bolo v uvedených laboratóriach HPL spol. s r. o. analyzovaných spolu 115 804 výterov z horných dýchacích ciest od detí vo veku do 5 rokov. Tieto tvorili 50,76 % všetkých výterov z horných dýchacích ciest odobratých od pacientov do veku 18 rokov. V tabuľke 1 a na grafe 1 uvádzame počet a percentuálny podiel výterov z horných dýchacích ciest s nálezom S. pneumoniae u detí do 5 rokov veku v regiónoch jednotlivých pracovísk HPL spol. s r. o. Na porovnanie v tabuľke 2 uvádzame počet a percentuálny podiel nálezov S. pneumoniae v ostatnej časti detskej populácie (vek 6 až 18 rokov).
Najvyšší podiel S. pneumoniae u detí do 5 rokov veku sme zaznamenali v regióne laboratória v Topoľčanoch (14,09 %) a najnižší v regióne laboratória v Komárne (6,81 %). Výskyt S. pneumoniae u detí starších ako 5 rokov bol vo všetkých regiónoch výrazne nižší ako u detí do 5 rokov veku.
Najviac kmeňov S. pneumoniae bolo izolovaných v regióne laboratória v Bratislave-Petržalke a v prešovskom regióne (graf 1).
Počet a percentuálny podiel nálezov S. pneumoniae v jednotlivých vekových kategóriách detí do 5 rokov znázorňuje tabuľka 3 a graf 2.
Výskyt S. pneumoniae pri infekciách horných dýchacích ciest v sledovanej vekovej kategórii detí do 5 rokov rastie s vekom s najvyšším výskytom v skupine 3- až 5-ročných. Výnimkou je prešovský región, kde sme zaznamenali vyšší výskyt tejto baktérie v skupinách detí do 1 roka a u 1- až 3-ročných.
Zaujímala nás aj koincidencia S. pneumoniae s ďalšími potenciálne alebo primárne patogénnymi baktériami pri zápaloch horných dýchacích ciest u detí do 5 rokov. Prehľad týchto nálezov uvádzame v tabuľke 4.
Najčastejší bol súčasný nález S. pneumoniae a M. catarrhalis (24,47 %), S. pneumoniae s H. influenzae sa vyskytovali spolu u 8,02 % pacientov a súčasný nález S. pneumoniae a S. aureus sme zaznamenali u 5,01 % pacientov. Súčasný výskyt s inými podmienenými patogénmi, resp. primárnymi patogénmi horných dýchacích ciest sme zaznamenali iba ojedinele.
Prehľad rezistencie kmeňov S. pneumoniae izolovaných zo vzoriek horných dýchacích ciest detí do 5 rokov pri zápalových ochoreniach horných dýchacích ciest na testované anti- mikrobiálne látky uvádzame v tabuľke 5.
V našom súbore bolo 14 až 41 % kmeňov S. pneumoniae necitlivých na fenoxymetilpenicilín. V rezistencii na toto antibiotikum sme zaznamenali výrazný geografický rozdiel. Vo väčšine regiónov západného Slovenska bola táto rezistencia okolo 20 %, s výnimkou regiónu laboratória v Topoľčanoch, kde bol podiel kmeňov necitlivých na fenoxymetylpenicilí 36 %. Na východnom Slovensku bola miera necitlivosti kmeňov S. pneumoniae na fenoxymetylpenicilín v prešovskom regióne 41 %. Rezistencia na makrolidové antibiotiká sa v našom súbore pohybovala od 23 do 44 % a na linkozamidy od 14 do 33 %. Rezistencia na kotrimoxazol sa v našom súbore vyskytovala od 11 do 32 %. V prípade 100 vybraných kmeňov S. pneumoniae s rezistenciou na erytromycín, klindamycín, kotrimoxazol a s výsledkom skríningového testu betalaktámovej rezistencie svedčiaceho o nevhodnosti fenoxymetylpenicilínu v liečbe sme vykonali kvantitatívne stanovenie citlivosti na ampicilín (amoxicilín) E-testom. Na základe výsledku E-testu bolo 57 % testovaných kmeňov rezistentných (MIC > 2 mg/l) na ampicilín (amoxicilín), 34% intermediárne citlivých (MIC > 0,5 ≤ 2 mg/l) a iba 9 % testovaných kmeňov vykazovalo citlivosť (MIC ≤ 0,5 mg/l) na ampicilín (amoxicilín) podľa interpretačných kritérií normy EUCAST(10,11).
Diskusia
Nazofaryngálne nosičstvo Streptococcus pneumoniae je hlavným faktorom šírenia tejto baktérie v populácii. Prehľadné štúdie venujúce sa zmapovaniu výskytu tejto baktérie v populácii detí boli vykonávané najmä pred zavedením očkovania proti tejto baktérii s cieľom zistiť prevalenciu sérotypov v populácii. V našej štúdii sme sledovali výskyt S. pneumoniae u detí do 5 rokov s príznakmi infekcie horných dýchacích ciest na početnom súbore 115 804 pacientov. Keďže sérotypizácia kmeňov S. pneumoniae nie je súčasťou rutinnej mikrobiologickej diagnostiky a vykonáva sa iba v prípade kmeňov spôsobujúcich invazívnu infekciu alebo zápal stredného ucha, prehľad sérotypov nie je súčasťou našej práce. Naše výsledky môžeme porovnať s výsledkami podobnej štúdie ktorú vykonávali v Litve medzi februárom 2012 a marcom 2013(12). Do štúdie zahrnuli celkovo 900 detí vo veku do 6 rokov s príznakmi akútnej infekcie horných alebo dolných dýchacích ciest a ktoré neboli očkované proti pneumokokom. S. pneumoniae bol izolovaný z výterov horných dýchacích ciest u 367 detí, miera ich kolonizácie pneumokokom bola 40,8 %. Ferreira a kol. v roku 2001(13) sledovali výskyt S. pneumoniae v súbore 400 detí do 5 rokov s príznakmi rinofaryngitídy. Vzorky odoberali v období od júna 1997 do mája 1998 na detskej pohotovosti dvoch nemocníc v Sao Paule v Brazílii. Pneumokoka izolovali z nazofaryngu 139 detí, miera kolonizácie bola 34,8 %. V našom sú- bore sa vyskytoval nález S. pneumoniae v 10,86 % vzoriek detí do 5 rokov veku. Syrjanen a kol.(1) sledovali výskyt nosičských kmeňov S. pneumoniae u 329 detí vo veku 2 mesiacov až 2 roky, keď boli deti zdravé a následne aj pri prejavoch infekcie horných dýchacích ciest, resp. pri príznakoch akútneho zápalu stredoušia. Z 3 024 výterov z nazofaryngu odobratých od detí v bezpríznakovom štádiu zaznamenali prítomnosť S. pneumoniae v 649 vzorkách (21 %). U zdravých detí pozorovali zvyšovanie výskytu nosičstva S. pneumoniae vekom (9 % u 2-mesačných až 43 % u 2-ročných). Z 2007 výterov z nazofarnygu odobratých od detí sledovaného súboru v čase prejavov infekcie dýchacích ciest alebo akútneho zápalu stredoušia zaznamenali nález S. pneumoniae v 826 (41 %) vzorkách. V našom súbore sme tiež pozorovali postupný nárast výskytu S. pneu– moniae s vekom, s výnimkou prešovského regiónu. Percentá výskytu v našom súbore sú však nižšie, možným vysvetlením je veľkosť súboru – v spomínanej publikácii bolo analyzovaných 3 024 výterov z horných dýchacích ciest zdravých a 2 007 výterov chorých detí, v našom súbore sme vyhodnotili výsledky 115 804 výterov z horných dýchacích ciest detí do 5 rokov veku s prejavmi akútnej infekcie horných dýchacích ciest. Celý rad dostupných štúdií bolo zameraných prevažne na zmapovanie výskytu S. pneumoniae v populácii bez príznakových detí v súvislosti s plánovaným zavedením očkovania proti tejto baktérii. Keďže tieto publikácie sa týkajú výskytu S. pneumoniae v súboroch zdravých detí, nie je úplne relevantné porovnávať ich výsledky s našimi výsledkami. Kumar a kol.(14) na súbore 190 bezpríznakových detí vo veku 3 mesiacov až 5 rokov sledovali nazofaryngálne nosičstvo S. pneumoniae v období od decembra 2010 do decembra 2011 v Bangalore (India). Pneumokoka izolovali u 53 zo 190 detí, čo predstavuje 27,9 %. Vo vekovej distribúcii výskytu pneumokokov sme zaznamenali značnú odlišnosť medzi výsledkami publikácie Kumar a kol. a našimi výsledkami. U nás bola prevaha výskytu S. pneumoniae u detí vo vekovej kategórii 3- až 5-ročných, len v prešovskom regióne bol výskyt tejto baktérie najvyšší u detí mladších ako 3 roky. V publikácii Kumar a kol. uvádzajú najvyšší výskyt S. pneumoniae u detí vo veku 3 až 12 mesiacov (49,2 %). Podobná multicentrická štúdia bola vykonaná v Rumunsku v období od novembra 2011 do apríla 2013 v štyroch mestách na súbore 2 000 zdravých detí do 5 rokov veku(15). S. pneumoniae izolovali z výterov z nazofaryngu 505 detí, nosičstvo pneumokoka v sledovanom súbore bola 25,25 %. Pozorovali nárast výskytu nosičstva S. pneumoniae vekom – 16,7 % u detí do 11 mesiacov a 29,4 % u detí 3- až 5-ročných. Zaujímavé sú vzájomné vzťahy potenciálne patogénnych baktérií a ich súčasný výskyt na sliznici horných dýchacích ciest(4,5,6,7,8). V našom súbore sa tiež potvrdila častejšia koincidencia S. pneumoniae a M. catarrhalis ako S. pneumoniae a ostatných potenciálne patogénnych mikroorganizmov. Súčasný nález S. pneumoniae s M. catarrhalis sa vyskytoval v 24,47 %, kým súčasný nález S. pneumoniae a H. influenzae sme pozorovali v 8,02 %. S. pneumoniae a S. aureus sa vyskytovali spolu v 5,01 % analyzovaných vzoriek. Uvedené skutočnosti jednoznačne svedčia o dôležitosti bakteriologickej kultivačnej analýzy vzoriek z horných dýchacích ciest aj v prípadoch, že pacient má spočiatku príznaky svedčiace o vírusovej etiológii. V prípade stredne masívneho a masívneho nálezu podmienene patogénnych baktérií je dôležité stanoviť citlivosť na antimikrobiálne látky, aby v prípade potreby bola možná cielená antibiotická liečba. V našom súbore sme do výsledkového listu uviedli rezistenciu/necitlivosť na penicilín, t. j. nepoužiteľ- nosť perorálneho fenoxymetylpenicilínu u ambulantných pacientov v prípade 14 až 41 % testovaných kmeňov S. pneu– moniae. V rezistencii na penicilín sme zaznamenali výrazný geografický rozdiel – vo väčšine regiónov Západného Slovenska bola táto rezistencia okolo 20 %, s výnimkou regiónu labo- ratória v Topoľčanoch, kde bol podiel kmeňov necitlivých na penicilín 36 %. Na Východnom Slovensku bola miera necitlivosti kmeňov S. pneumoniae na penicilín v prešovskom regióne 41 %. Podiel kmeňov necitlivých na penicilín v regiónoch Západného Slovenska (okrem Topoľčian) je porovnateľný s výsledkami podobných prác, v ktorých bol hodnotený antibiogram neinvazívnych kmeňov S. pneumoniae podľa aktuálnych zásad EUCAST. Ruskí autori Mayanskiy a kol. v roku 2013 publikovali výsledky rezistencie 863 neinvazívnych izolátov S. pneumoniae izolovaných z dýchacích ciest a zo stredoušia. Zaznamenali 28 % kmeňov necitlivých na penicilín(16). Autori z Litvy analyzovali výtery z nazofaryngu 900 detí v predškolskom veku s akútnou infekciou horných dýchacích ciest. Zaznamenali 15,8 % kmeňov necitlivých na penicilín(12). Rezistencia na makrolidové antibiotiká sa v našom súbore pohybovala od 23 do 44 % a na linkozamidy od 14 do 33 %. Rezistencia na kotrimoxazol sa v našom súbore vyskytovala od 11 do 32 %. Keď to porovnáme s výsledkami podobnej práce(12), kde autori zaznamenali rezistenciu testovaných kmeňov S. pneumoniae u detí v predškolskom veku na erytromycín 21,3 %, na klindamycín 16,9 % a kotrimoxazol 27,3 %, môžeme povedať, že u nás je miera rezistencie kmeňov S. pneumoniae izolovaných z horných dýchacích ciest detí s infekciami horných dýchacích ciest vyššia. Naše výsledky sú v súlade s výsledkami projektu MIKROMED, podľa ktorých už v prvom polroku 2014 bola rezistencia S. pneumoniae na makrolidové antibiotiká viac ako 30 %(17). Nie je dobrá správa ani to, že zo 100 kme- ňov rezistentných na fenoxymetylpenicilín so zónou oxacilínu < 8 mm, makrolidy, linkozamidy a kotrimoxazol bolo v kvantitatívnom teste citlivosti citlivých na ampicilín (amoxicilín) iba 9 %, intermediárne citlivých 34% a rezistentných 57%. Síce sme analyzovali iba 100 kmeňov S. pneumoniae rezistentných na antibiotiká ktoré by prichádzali do úvahy v perorálnej liečbe detí s akútnou infekciou horných dýchacích ciest, ale tieto predbežné výsledky poukazujú na to, že pri interpretácii MIC ampicilínu (amoxicilínu) podľa kritérií EUCAST by ani toto antibiotikum nebolo vhodné v liečbe. Zistili sme však, že pri interpretácii týchto výsledkov podľa kritérií americkej normy CL- SI(18,19), výsledky kvantitatívneho testovania citlivosti nami vybraných 100 kmeňov S. pneumoniae na ampicilín (amoxicilín) by boli oveľa priaznivejšie. Na základe interpretačných kritérií CLSI v nami otestovanom súbore 100 kmeňov S. pneumoniae by bolo 43% kmeňov citlivých na amoxicilín (MIC ≤ 2 ug/ ml), 55% kmeňov intermediárne citlivých (MIC > 2 ug/ml < 8 ug/ml) a iba 2 % kmeňov by sme hodnotili ako rezistentné (MIC ≥ 8 ug/ml). Táto otázka však vyžaduje ďalšiu analýzu na väčšom súbore kmeňov po rutínnom zavedení kvantitatívne- ho testovania citlivosti S. pneumoniae na ampicilín (amoxicilín) v prípade kmeňov rezistentných na všetky ostatné antibiotiká, ktoré je možné podávať v detskom veku v perorálnej forme.
Záver
Naša štúdia poukázala na potrebu prehodnotiť a bližšie analyzovať interpretačné kritériá kvantitatívneho testu citlivosti na ampicilín (amoxicilín) v prípade kmeňov izolovaných z výterov z horných dýchacích ciest detí ktorým S. pneumoniae spôsobuje opakované komplikácie zdravotného stavu s príznakmi akútneho zápalu horných dýchacích ciest a na základe testu citlivosti nie je iná vhodná alternatíva liečby. Keďže u týchto detí sa väčšinou jedná o nosičský stav, treba vždy individuálne prehodnotiť potrebu perorálnej antimikrobiálnej liečby, v menej závažných prípadoch stačí aplikácia antibiotík lokálne na sliznicu nosa, napr. neomycín s bacitracínom alebo ofloxacín. V prípade pretrvávania nosičstva S. pneumoniae môže byť riešením aj imunomodulačná liečba komerčná alebo individualizovaná, ktorá napomáha mobilizácii faktorov vrodenej imunity a zvládnutiu recidivujúcich zápalov horných dýchacích ciest komplikovaných podmienene patogénnymi baktériami.
Poďakovanie
Autori publikácie ďakujú za spoluprácu všetkým kolegom z pracovísk HPL uvedených v publikácii.
Literatúra
1. Syrjanen RK, et al. Nasopharyngeal carriage of Streptococcus pneumoniae
in Finnish children younger than 2 years old. The Journal of Infectious
Diseases 2001; 184: 451-459.
2. Bogaert D, de Groot R, Hermans PWM Streptococcus pneumoniae
colonisation: the key to pneumococcal disease. The Lancet Infectious
Diseases 2004; 4: 144-154. Pôvodné práce 1/2017 15
3. McCullers JA, Insights into the interaction between influenza virus
and pneumococcus. Clinical Microbiology Reviews 2006; 19: 571-582.
4. Astrid A, et al. Viral and Bacterial Interactions in the Upper Respiratory
Tract. Plos Pathogens 2013; 9(1): e1003057.
5. Regev-Yochay G, et al. Is nasopharyngeal carriage of Streotococcus
pneumoniae protective against carriage of Staphylococcus aureus? 43rd
ICCAC; Chicago; sept 14-17, 2003, abstr. G-2048.
6. Pericone CD, et al. Inhibitory and bactericidal effects of hydrogen peroxide
production by Streptococcus pneumoniae on other inhabitants of
the upper respiratory tract. Infection and Imunity 2000; 68(7): 3990-3997.
7. Shakhnovich EA, King SJ, Weiser JN Neuraminidase expressed by
streptococcus pneumoniae desialylates the lipopolysaccharide of Neisseria
meningitidis and Haemophilus influenzae: A paradigm for interbacterial
competition among pathogens of the human respiratory tract. Infection
and Imunity 2002; 70(12): 7161-7164.
8. Perez AC, Pang B, King LB, et al. Residence of Streptococcus pneumoniae
and Moraxella catarrhalis within polymicrobial biofilm promotes antibiotic
resistance and bacterial persistence in vivo. Pathogens and disease
2014; 70(3): 280-288.
9. Tomasz A. Antibiotic resistence in Streptococcus pneumoniae. Clinical
Infectious Diseases 1997; 24(Suppl 1): S85-8.
10. European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing Breakpoint
tables for interpretation of MICs and zone diameters Version 4.0,
valid from 2014-01-01, Dostupné na http://www.eucast.org/
11. European Committee on Antimicrobial Susceptibility Testing Breakpoint
tables for interpretation of MICs and zone diameters Version 5.0,
valid from 2015-01-01, Dostupné na http://www.eucast.org/
12. Stacevičiene I, et al. Antibiotic resistance of Streptococcus pneumoniae,
isolated from nasopharynx of preschol children with acute respiratory
tract infection in Lithuana. BMC Infectious Diseases 2016; 16: 216.
13. Ferreira LM, et al. Nasopharyngeal colonisation and antimicrobial resistance
of Streptococcus pneumoniae isolated from children with acute
rhinopharyngitis. Journal de Pediatria 2001; 77(3): 227-234.
14. Kumar KLR, et al. Nasopharyngeal carriage, antibiogram & serotype
distribution of Streptococcus pneumoniae among healthy under five children.
Indian J Med Res 2014; 140: 216-220.
15. Luminos M, et al. Nasopharyngeal carriage of Streptococcus pneumoniae
in Romanian children before the introduction of the pneumococcal
conjugated vaccination into the national immunization programe:
a national, multi-centre, cross-sectional observational study. International
Journal of Infectious Diseases 2014; 29: 169-173.
16. Mayanskiy N, et al. Serotypes and antibiotic resistance of non-invasive
Streptococcus pneumoniae circulating in pediatric hospitals in Moscow,
Russia. International Journal of Infectious Diseases 2014; 20: 58-62.
17. Líšková A. Racionálna antibiotická terapia respiračných infekcií.
Primárny kontakt 2014; 2(6): 14-16.
18. Performance standards for antimicrobial susceptibility testing , twenty
fourth informational supplement, CLSI 2014; M100-S24
19. Performance standards for antimicrobial susceptibility testing , twenty
fourth informational supplement, CLSI 2015; M100-S25
20. Liofilchem® – MIC Test Strip Technical Sheet Streptococcus pneumoniae
– MTS23 Rev.6
