Abstrakt:

Alveolárna echinokokóza (AE) spôsobovaná pásomnicou Echinococcus multilocularis patrí medzi najzávažnejšie parazitárne ochorenia prenosné zo zvierat na ľudí. Ochorenie sa prejavuje tvorbou cystických útvarov na pečeni alebo iných orgánoch, pričom lézie sú zle ohraničené od okolia, prerastajú do okolitého tkaniva a metastázujú do iných orgánov. Na Slovensku sa alveolárna echinokokóza ľudí a jej pôvodca vyskytujú približne od roku 2000. Odvtedy bolo na Parazitologickom ústave SAV potvrdených 80 prípadov ochorenia a ich počet pomaly, ale neustále narastá. Navyše, epizootologické prieskumy potvrdili výskyt E. multilocularis u voľne žijúcich (líšky, vlky) aj domácich mäsožravcov (psy) na celom území Slovenska, s vysoko endemickými lokalitami v severných okresoch krajiny, kde jeho prevalencia u líšok miestami dosahuje až 60 %.

Kľúčové slová: Alveolárna echinokokóza, Echinococcus multilocularis, parazitárna infekcia

*Všetky tabuľky, grafy a obrázky, ktoré sú súčasťou článku, nájdete v priloženom PDF súbore na konci štúdie.

 

Alveolárna echinokokóza u ľudí na Slovensku

Prvé dva prípady ochorenia človeka boli na Slovensku zaznamenané v roku 2000 a 2002(1,2). Následne došlo k postupnému nárastu incidencie ochorenia, pričom do roku 2011 boli na Parazitologickom ústave SAV zistené ročne jeden až tri prípady ochorenia a od roku 2012 narastá počet potvrdených prípadov o päť až desať za rok. Doteraz bolo ochorenie potvrdené u 80 pacientov, pričom väčšina z nich pochádzala z endemických oblastí severných regiónov Slovenska (prešovský, žilinský a trenčiansky kraj) (obrázok 1). Priemerný vek v čase potvrdenia infekcie bol 53,4 ± 16,0 roka a výskyt ochorenia bol častejší u žien (47 prípadov) ako u mužov (33 prípadov). Zaujímavý je však aj výskyt ochorenia u 7 (8,75 %) pacientov mladších ako 20 rokov (najmladší pacient mal 6 rokov), čo svedčí o vysokom infekčnom tlaku vonkajšieho prostredia, pretože AE sa považuje za ochorenie staršieho veku a jeho výskyt u detí v celoeurópskom meradle, ale aj vo vysoko endemických oblastiach Číny dosahuje len asi 2 %(3,4). Fylogenetické analýzy vzoriek DNA získaných od 4 pacientov potvrdili, že všetky štyri izoláty patria k európskym haplotypom E. multilocularis, označovaným ako genotyp M2. Zistilo sa navyše, že izoláty pochádzajúce od pacientov z východného a stredného Slovenska sa medzi sebou mierne líšia(5), čo naznačuje potrebu ďalších analýz vzoriek získaných od ľudí aj zvierat (obrázok 1).

 

Echinococcus multilocularis na Slovensku

Na Slovensku bol E. multilocularis u líšky hrdzavej po prvýkrát zaznamenaný v roku 1999. Dlhodobé prieskumy realizované na území Slovenska v rokoch 2002 – 2011 dokázali, že priemerná prevalencia parazita u líšok hrdzavých je asi 30 % a v oblasti Tatranského národného parku (TANAP) dosahuje 45 %. Zároveň boli v severných okresoch prešovského a žilinského kraja identifikované endemické oblasti, kde prevalencia pásomnice dosahuje miestami až 60 %(6). Výskyt infekcie je však častý aj u ďalšieho druhu voľne žijúcich mäsožravcov, vlka dravého. DNA pásomnice E. multilocularis bola zaznamenaná v 35,5 % zo 133 vyšetrených trusov. Navyše, pozitívne zvieratá pochádzali zo všetkých štyroch sledovaných lokalít – Chránenej krajinnej oblasti Poľana (29,7 %), Národného parku (NP) Muránska planina (51,2 %), NP Poloniny (20,0 %) a TANAPu (23,8 %), čo svedčí o plošnom rozšírení tohto parazita v populácii vlka na Slovensku(7). Nezanedbateľný je však aj výskyt parazita u psov. Zo 135 trusov zvierat pochádzajúcich z rôznych lokalít a chovateľských podmienok, bola DNA E. multilocularis potvrdená v 2 (1,4 %) trusoch, pričom obidva pozitívne jedince pochádzali zo segregovaných osád na východnom Slovensku(8).

 

Záver

Výsledky sledovaní potvrdzujú, že alveolárna echinokokóza a jej pôvodca E. multilocularis sú na Slovensku prítomné, pričom okrem líšok zohrávajú v šírení pásomnice významnú úlohu aj vlky a psi a počet nakazených ľudí pomaly, ale neustále stúpa. Preto by odborná aj laická verejnosť mali byť informované o rizikách a spôsoboch šírenia ochorenia u ľudí, ako aj o vhodných preventívnych opatreniach.

Poďakovanie: Výskum bol finančne podporený projektami APVV-15-0114 a VEGA 2/0107/20.

 

Literatúra

1. Kinčeková J, Reiterová K, Dubinský P, et al. A second case of autochthonous human alveolar echinococcosis in the Slovak Republic. Helminthologia 2002; 39: 193-196.
2. Kinčeková J, Auer H, Reiterová K, et al. The first case of autochtonous human alveolar echinococcosis in the Slovak Republic (Case report). Mitteilungen der Österreichischen Gesellschaft für Tropenmedizin und Parasitologie 2001; 23: 33-38.
3. Kern P, Bardonet K, Renner E, et al. European Echinococcosis Registry: Human alveolar echinococcosis, Europe, 1982 – 2000. Emerging Infectious Diseases 2003; 9: 343-349.
4. Yang YR, Sun T, Li T, et al. Community surveys and risk factor analysis of human alveolar and cystic echinococcosis in Ningxia Hui Autonomous Region, China. Bulletin of Word Health Organisation 2006; 84: 714-721.
5. Antolová D, Miterpáková M. Experience of Echinococcosis Control Programme in Slovakia. OIE/WHO Sub-regional Workshop on Echinococcosis. Bishkek, Kyrgyzstan, 10 – 11 December 2019.
6. Miterpáková M, Dubinský P. Fox tapeworm (Echinococcus multilocularis) in Slovakia – summarizing long-term monitoring. Helminthologia 2011; 48: 155-161.
7. Jarošová J, Antolová D, Guimarães N, et al. Vlk dravý (Canis lupus) – ďalší rezervoár Echinococcus multilocularis na Slovensku. Infovet 2019; 3: 124-127.
8. Jarošová J, Antolová D. Intestinálne parazity psov so zameraním na zoonózne druhy. Vetžurnál 2020; 18: 20-24.